Mestská Farma Bratislava

Ako sme v minulom príspevku písali, začali sme ďaľšiu sezónu. Výsevy na priesady sú opakované v niekoľkých vlnách, následne je pikírovanie, čiže jednotenie rastlín do sadzbovačov. Pipľavá práca. Náročna na jemnú motoriku ale hlavne na (starnúce) oči. Práce plné ruky, a aj keď je počsie horšie, apoň že sa to dá pripravovať doma.

Už asi každý záhradkár pozná ten pocit, ked po novom roku ho svrbia prsty a chcel by čím skôr už niečo siať, sadiť, v zemi sa rýpať… Lenže zároveň vie, že je ešte skoro. Lenže potom bude treba všetko naraz…., a burina pôjde ako divá…., a už aby to bolo …., a….. Poučený jednak skúsenosťami iných, ale aj na vlastbých chybách vieme, že nič (ale naozaj nič, ani papriku) nevysievame skôr ako na Valentína - t.

Posledný januárový víkend bol náročný. Silný vietor narobil riadnu šarapatu na našom “profi” foliovníku, ktorý sme postavili na jesen 2020 (viac info TU) Na druhej strane, to iste pole, ten istý čas, ten istý vietor = tiež foliak, ale robil som si ho sám. domaáci fóliovník nemá žiadnu škodu. Poučenie: čo si sám neurobíš, nemáš. Idem do nového. Bude z pozinkovaných 3/4 cólových trubiek. Lebo treba rastlinky chrániť ešte pre snehodažďom.

Tí čo vedia, vedia, a tí, ktorí nevedia a chcú vedieť, sa dozvedia…. že jeseň neznamená koniec prác, a že to nie je len o odumieraní rastlín. A že to nie je len o zbere. Ale aj o výsadbe. O príprave/zakladaní úrody na daľší rok. Dnes sme sadili cesnak. Lebo cesnak sa sadí, ale da sa aj siať. K siatiu som sa (ešte tento rok) nedostal, hoci semienka som si vzorne v lete pozbieral.

Teda, akože nie osobne, ale rozširujeme počet produkčných hriadok. Fóliaky sú už zabehnuté, nové hriadky osadene priesadami. Závlaha sa spúšťa. A vôbec, pozrite si pohľad z Vodnej veže.